Z HISTÓRIE ...

Vrakunská “skládka” predstavuje pozostatok minulosti. Časť bývalého slepého ramena Malého Dunaja, tzv. Mlynské rameno, ktorá predstavuje súčasť podložia skládky, slúžila historicky na odvedenie odpadových vôd z chemickej výroby v niekdajšej Dynamitke už od roku 1873. Odpadové vody sa tu riedili a neskôr vtekali do Malého Dunaja. Táto časť pôvodného koryta Malého Dunaja sa ako krátke ľavostranné rameno dnešného koryta zachovalo až do súčasnosti. V súvislosti s intenzívnou chemickou výrobou od začiatku 60-tych rokov minulého storočia vznikala potreba likvidácie chemického odpadu. Vzhľadom na zaťaženie územia odpadovými vodami ako aj jeho blízkosť k areálu CHZJD, n. p., Bratislava, bola práve časť koryta Mlynského ramena vybraná na vytvorenie skládky chemického odpadu.

Skládka bola zriadená na základe rozhodnutia MsNV v Bratislave zo dňa 14.7.1966 pod č. Vod. 1059/405-66. Skladovanie odpadu sa začalo v roku 1966. Pre ukladanie odpadu nebolo v tom čase potrebné budovať nepriepustné tesniace prvky. Odpad bol navážaný vo vrstvách do koryta Mlynského ramena. Koryto nebolo zavezené úplne, bol ponechaný priestor na prekrytie odpadu a zarovnanie s okolitým terénom. Ukladanie odpadu sa ukončilo koncom roka 1979.

Obdobie prevádzkovania skládky teda trvalo približne 13 rokov. Pri priemernej hrúbke odpadu 2 m a ploche 4,65 ha tu bolo uložených cca 90 000 m³ odpadu. V roku 1980 bola skládka prekrytá inertným materiálom. Po ukončení skládkovania sa v r. 1980 začala rekultivácia skládky a to v súlade s uznesením vlády SSR č.214/76 (neskôr 250/78). Podstata rekultivácie spočívala v prekrytí odpadu inertným materiálom. Išlo o zeminu z výkopových prác v Bratislave (Dom odborov) a v Budmericiach (budovanie novej skládky chemického odpadu). Celková hrúbka pokryvnej zeminy dosahuje až 2 - 3 m. Na tieto zeminy bolo navezených približne 22 000 m³ ornice zo skrývok z výstavby vodného diela Gabčíkovo. Priestor areálu bývalej skládky sa postupne začal využívať ako prevádzkové a technologické plochy, časť územia zostáva dodnes nevyužitá.

VYTVORENIE PODMIENOK RIEŠENIA

V čase budovania skládky sa problematike ochrany životného prostredia nevenovala veľká pozornosť. Prevažoval verejný záujem priemyselného rozvoja. V prípade budovania chemického priemyslu v Bratislave, bohužiaľ na veľmi nevhodne zvolenom mieste. Podobne tomu bolo aj s legislatívou, keďže v priebehu rokov 1969 – 1989 neexistovalo ministerstvo životného prostredia a v rokoch 1990 -1992 problematiku ochrany životného prostredia zastrešovala “len” Slovenská komisia pre životné prostredie, ktorá sa v roku 1992 pretransformovala na Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré sa problematikou ochrany, resp. znečistenia životného prostredia začalo postupne zaoberať.

Určitý posun v tejto oblasti nastal v súvislosti s privatizáciou strategických podnikov, keď nový majiteľ prevzal na seba záväzok vysporiadať sa s prípadným znečistením horninového prostredia, resp. podzemných vôd nadobudnutého areálu realizáciou adekvátnych ekologických opatrení. S odstupom času môžeme povedať, že tento krok bol dosť nešťastný, keďže realizované opatrenia boli často dané len alokovanou výškou finančných prostriedkov bez posúdenia ich efektívnosti a účinnosti. Napriek tomu ho môžeme hodnotiť pozitívne, keďže aspoň niečo sa urobilo. Na riešenie problematiky environmentálnych záťaží štátny rozpočet nikdy nepamätal, nakoľko pre túto oblasť neexistovala žiadna legislatíva.

Významný posun nastal vstupom Slovenska do Európskej únie a pre environmentálne záťaže boli vytvorené možnosti čerpania zdrojov EÚ prostredníctvom OP ŽP v rokoch 2007 -2013 a OP KŽP v rokoch 2014 až 2020.

Až v roku 2011 bol schválený zákon č. 409/2011 Z.z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ktorý prvýkrát zaviedol inštitút zodpovednosti za environmentálnu záťaž a stanovil povinnosti pôvodcu, resp. povinnej osoby. Týmto významným krokom boli vytvorené podmienky, ktoré umožnili realizáciu projektov prieskumu a sanácie environmentálnych záťaží. Efektívnemu výberu lokalít pomohla systematická inventarizácia environmentálnych záťaží na celom území Slovenskej republiky v rokoch 2006 až 2008 a vytvorenie Informačného systému environmentálnych záťaží spravovaného SAŽP.

Zmapovaním a registráciou environmentálnych záťaží bola vytvorená databáza lokalít, ktorá bola rozdelená podľa stupňa preskúmanosti a podľa predbežného rizika.

Toxickú skládku vo Vrakuni budú sanovať

Západoslovenská TV (07.02.2017)

Toxická skládka vo Vrakuni ohrozuje miestnych

Západoslovenská TV (20.06.2017)

Vrakunská skládka jedovatých látok ohrozuje zdroje pitnej vody

Noviny TV JOJ (15.06.2017)

PRÍPRAVNÁ FÁZA - PODROBNÝ GEOLOGICKÝ PRIESKUM KONTAMINÁCIE

Vrakunská skládka predstavuje environmentálnu záťaž s vysokou prioritou, ktorá sústavne ohrozuje zdroje podzemných vôd Žitného ostrova. Ide o rozsiahlu lokalitu a z hľadiska kontaminácie je tu zastúpené široké spektrum chemických látok, ktoré sa nachádzajú jednak v telese skládky, kde predstavujú zdroj znečistenia a najmä v kontaminačnom mraku podzemných vôd, ktorý má dĺžku asi 5,5 km. Vplyvom kolísania hladiny podzemnej vody dochádza k vymývaniu a migrácii znečistenia v smere prúdenia podzemnej vody. Teda ide o mimoriadne významnú a komplikovanú lokalitu. Máme za to, že aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa príprave tejto sanácie venovalo niekoľko rokov.

Prvým krokom v rokoch 2014 - 2015 bola realizácia podrobného geologického prieskumu, ktorý mal za cieľ identifikovať mieru a rozsah znečistenia horninového prostredia a podzemných vôd v širšom okolí skládky CHZJD. Súčasťou prieskumu bola aj analýza rizika znečisteného územia, ktorou bola preukázaná aktuálnosť rizika pre receptory v biologickej kontaktnej zóne aj rizika šírenia sa znečistenia podzemnou vodou, a to pre zástupcov všetkých skupín hlavných kontaminantov zistených na skládke (BTEX, ClU, pesticídy, herbicídy, kovy, PCB). Z vypracovanej analýzy rizika jednoznačne vyplynulo, že v prípade skúmaného územia skládky CHZJD je potrebné pristúpiť k nápravným opatreniam (sanácii znečisteného územia), keďže bolo preukázané, že podzemné vody sú kontaminované až do vzdialenosti cca 5,5 km v smere prúdenia podzemnej vody od skládky smerom na Vrakuňu, Most pri Bratislave a čiastočne aj na Podunajské Biskupice. Ako najviac odporúčaný koncepčný variant nápravných opatrení v rámci spracovanej štúdie uskutočniteľnosti sanácie bol navrhnutý variant aktívnej sanácie za účelom dosiahnutia požadovaných sanačných limitov. Variant izolácie kontaminovaného územia, bol navrhnutý ako dočasné opatrenie do doby vykonania sanácie po sanačné limity. V prípade tohto variantu izolácie skládky nepriepustnou podzemnou stenou bola navrhnutá realizácia doplnkového geologického prieskumu s cieľom detailného vymapovania neogénneho nepriepustného podložia skládky, overenia hĺbky a kvality ílovej vrstvy a zistenie potrebných technologických parametrov pre realizáciu takého typu sanačného zásahu.

Uznesením vlády SR č. 515/2016 z 16.11.2016 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR. Ministerstvo limitované viacerými okolnosťami, akými boli napr. obmedzené finančné zdroje z eurofondov v rámci OP KŽP vyčlenené na realizáciu projektov prieskumu a sanácie environmentálnych záťaží v celkovom objeme 210 miliónov €, akútna potreba riešenia desiatky ďalších prioritných lokalít a predovšetkým časový faktor, ktorý podmieňoval možnosť čerpania eurofondov najneskôr do roku 2023, čakalo neľahké rozhodnutie. Preto po zvážení všetkých okolností, dlhej odbornej diskusii a viacerých oponentúrach rozhodlo o realizácii sanačných opatrení formou enkapsulácie. Enkapsulácia predstavuje podľa nášho názoru za daných podmienok jediný rýchly a účinný nástroj na zamedzenie šírenia sa znečistenia do Žitného ostrova a je potrebné ju chápať ako prvú etapu sanácie. Naviac toto riešenie poskytuje časový priestor pre návrh technicky i ekonomicky vhodného riešenia pre úplné zneškodnenie odpadov a pre zabezpečenie dostatočných kapacít a finančných prostriedkov s ohľadom na veľké množstvo odpadov a ich rôznorodé chemické zloženie. Nevylučuje realizáciu ďalšej etapy sanačných opatrení formou konečného riešenia, teda formou zneškodnenia odpadov.

Následne začiatkom roku 2016 bol vypracovaný projekt sanácie a modelu transportu znečistenia a prúdenia podzemných vôd. Konečná verzia projektu sanácie a modelu bola po zapracovaní všetkých pripomienok oponentov a ďalších pripomienok odbornej verejnosti, ktoré boli výsledkom viacerých konzultácií expertov, vo februári 2017 odovzdaná zhotoviteľom ministerstvu.

Ďalším krokom tohto náročného procesu bolo na základe získaných výsledkov zabezpečiť spracovanie projektu doplnkového geologického prieskumu, nakoľko podrobný prieskum sa sústredil výslovne na zistenie rozsahu kontaminácie a nie na kvalitu podložia skládky.

Do verejnej súťaže na realizáciu sanácie, vyhlásenej koncom apríla 2017 sa zapojilo celkovo 5 uchádzačov, tvoriacich skupiny viacerých subjektov. Vyhodnotenie jednotlivých ponúk trvalo viac ako jeden rok a zmluva s úspešným uchádzačom bola uzatvorená 19. septembra 2018. Z tohto časového intervalu je zrejmé, aký náročný a komplikovaný bol prípravný proces projektu tejto sanácie. Na realizáciu sanácie bolo v zmysle uzatvorenej zmluvy vyčlenených 28,4 miliónov € (bez DPH) z OP KŽP.

Rozsah požadovaných prác siahal od realizácie doplnkového prieskumu, cez overenie technológie čistenia, dopracovanie projektu pre správne konanie, stavebnú prípravu, výstavbu podzemnej tesniacej steny, povrchovej tesniacej vrstvy, inžiniering a dokumentáciu stavieb, sanáciu časti znečistených zemín, zneškodnenie odpadov, vybudovanie systému sanácie podzemnej vody, sanáciu podzemnej vody, sanačný a posanačný monitoring až po prevádzku trvalého ochranného systému po ukončení projektu. Takto rozsiahly a náročný projekt si vyžadoval prierezové pokrytie oblasti špecializovaných stavebných prác, odpadového hospodárstva, technologických a analytických a najmä geologických sanačných prác.

V novembri 2018 sa teda konečne mohla rozbehnúť vlastná realizácia sanácie Vrakunskej skládky. Realizácia podľa rámcového projektu sanácie pozostávala podľa zadania verejnej súťaže z dvoch etáp.

Prvou bol doplnkový geologický prieskum s cieľom overenia hĺbky a kvality neogénneho podložia skládky pre potreby navrhovanej podzemnej tesniacej steny, ktorá mala byť podľa projektu zapustená do tohto nepriepustného podložia. V rámci tejto etapy boli tiež využité matematické modelovanie a prognózovanie pozitívnych účinkov, ale aj iných možných vplyvov navrhovaného spôsobu sanácie na životné prostredie. Doplnkový prieskum bol ukončený záverečnou správou v júni 2019, následne prebehla zákonom požadovaná oponentúra a dňa 27.02.2020 bolo vydané rozhodnutie o jej schválení.

Celkový objem preinvestovaných finančných prostriedkov na tomto prieskume predstavoval skoro 700 tis. €, ktoré boli paradoxne hradené zo štátneho rozpočtu, nakoľko nové vedenie ministerstva nebolo schopné v priebehu dvoch rokov schváliť rozhodnutie o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z OP KŽP, ktorý mal práve na riešenie problematiky sanácií environmentálnych záťaží alokované finančné prostriedky v objeme viac ako dvesto miliónov EUR.

Rokovanie MŽP na mestskom zastupiteľstve

MŽP rokovalo na mestskom zastupiteľstve o návrhu na uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve

TV Bratislava (03.2018)

So sanáciou skládky vo Vrakuni sa
nezačalo MŽP bojuje proti obštrukciám

TA3 ( 12.7.2019)

Následnou fázou mala byť realizácia stavebno-technických opatrení samotnej sanácie, ktorej predchádzalo v zmysle stavebného zákona územné konanie a stavebné konanie. Vzhľadom ku komplikovaným majetkovo-právnym vzťahom bolo nutné taktiež upraviť geologický zákon o možnosť vyvlastnenia pozemkov vo verejnom záujme. Tento zložitý proces, ktorý sa týkal viacerých vlastníkov, bolo nutné zabezpečiť pred samotnou realizáciou sanačných prác. Proces povoľovania a riešenia majetkovo- právnych vzťahov bol úspešne ukončený v roku 2021.

O krok bližšie k realizácii. Bratislavčania by sa mali konečne dočkať sanácie skládky vo Vrakuni ...

článok TA3 ( 10.11.2021)

S nástupom nového vedenia ministerstva na jar 2020, pod vedením ministra Jána Budaja sa však celý proces realizácie prerušil. Dôvodom mali byť pochybnosti o správnosti tohto projektu, ktoré od začiatku bez akejkoľvek odbornej argumentácie či návrhu alternatívneho riešenia vyslovovali predstavitelia vedenia ministerstva. Ako sme uviedli v predchádzajúcej časti, celý projekt pritom prešiel náročnou odbornou prípravou, diskusiou a oponentúrou a bol vyhodnotený jednoznačne ako pozitívny a za daných okolností jediný realizovateľný.

Ďalším a oveľa závažnejším dôvodom je však zlyhanie ministerstva pri procese vyvlastňovania pozemkov v dôsledku svojej nedbanlivosti. Týmto krokom sa celý proces sanácie Vrakunskej skládky nateraz, teda po viac ako 8 ročnom úsilí, definitívne zastavil.

Za situácie, kedy je riadne uzatvorená a v súčasnosti stále platná Zmluva o dielo, v ktorej má zhotoviteľ a objednávateľ (v zastúpení ministerstva) zadefinované svoje práva a povinnosti, je súčinnosť ministerstva ako objednávateľa so zhotoviteľom jedným z hlavných predpokladov úspešnej realizácie. Opak je však realitou. Žiaľ. Vedenie ministerstva akoby strčilo hlavu do piesku, buď zámerne alebo skôr z nevedomosti ako pokračovať ďalej. Celý projekt spochybnilo, no dodnes, teda za viac ako tri roky svojho pôsobenia neprišlo s nijakým konkrétnym riešením ! Neustále zahmlievanie, nejasné a neurčité odpovede na otázku “kedy sa začne” sú toho priamym svedectvom, ktoré poukazuje na neschopnosť či nezáujem ministerstva riešiť túto naliehavú problematiku. Sanácia Vrakunskej skládky pritom predstavuje jeden z hlavných cieľov Programového vyhlásenia súčasnej vlády pre oblasť odstraňovania environmentálnych záťaží. Na webovej stránke ministerstva je v sekcii Odpočet úloh z Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2021 – 2024 k danej problematike uvedené: „V súčasnom období prebieha sanácia environmentálnej záťaže (Vrakunskej skládky), ktorá by mala byť ukončená v júni 2023. – úloha čiastočne splnená a priebežne sa plní.“, čo podľa nášho názoru nezodpovedá realite a je čisto zavádzajúce.

Vedenie ministerstva svojou nečinnosťou projekt sanácie Vrakunskej skládky nasmerovalo do stratena a od slov k činom sa doteraz neprepracovalo. Nečinnosť ministerstva prameniaca z neodborného riadenia rezortu a nezáujmu riešiť túto problematiku predstavuje z odborného hľadiska vážne zlyhanie vedenia MŽP. Na rozdiel od svojich predchodcov, ktorým bolo vyčítané, že konajú príliš pomaly – ale konali a dopracovali sa až k riešeniu – práve dnešné vedenie MŽP zastavilo a znehodnotilo celý niekoľkoročný úspešne rozbehnutý proces sanácie tejto závažnej environmentálnej záťaže.

Situácia je o to vážnejšia, že kontaminačný mrak sa za toto trojročné obdobie “nečinnosti” posúva ďalej a ďalej smerom do Žitného ostrova, a tak priamo ohrozuje súčasné vodné zdroje. Priamu zodpovednosť za tento stav nesie vedenie MŽP.

Práca nazmar ?

"Továreň, ktorá kedysi zamestnávala v hlavnom meste 7000 ľudí, je dnes hrozbou nielen pre Bratislavčanov. Po Chemických závodoch Juraja Dimitrova ostala takmer päť hektárová skládka, plná nebezpečných chemických látok. Výluhy z nej sa dostávajú do podzemných vôd a ohrozujú pitnú vodu na Žitnom ostrove. Príprava projektu sanácie starej environmentálnej záťaže trvala na Ministerstve životného prostredia roky a mnohí boli presvedčení, že problém sa tento rok na dlhé obdobie vyrieši. Dnes je už jasné, že sa tak nestane..."

( Reportéri RTVS 23.01.2023 )

Kritika nečinnosti s Vrakunskou skládkou

Dotknutí starostovia zo Žitného ostrova kritizovali nečinnosť ministerstva životného prostredia (Správy RTVS 07.02.2023 )

Minister Budaj zmaril odstránenie skládky chemického odpadu

Kritika nečinnosti ministerstva životného prostredia SR odznela aj v Bruseli. Katarína Roth Nevedalová poslankyňa európskeho paralamentu na pôde Európskeho parlamentu iniciovala diskusiu o Vrakunskej skládke (03/2023)

CHRONOLÓGIA SÚVISIACICH AKTIVÍT (2014 – 2022)

● 2014 -2015: realizácia podrobného geologického prieskumu Vrakunskej skládky. Prieskum bol ukončený v júli 2015.

● august 2015: podanie návrhu Okresnému úradu (OÚ) Bratislava na určenie povinnej osoby za environmentálnu záťaž (podľa zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

● október 2016: rozhodnutie OÚ Bratislava o zastavení konania o určení povinnej osoby za environmentálnu záťaž (Bratislava - Vrakuňa - Vrakunská cesta - skládka CHZJD) nadobudlo právoplatnosť.

● október 2016: Vláda Slovenskej republiky určila svojim uznesením za príslušné ministerstvo zodpovedné za environmentálnu záťaž „Bratislava - Vrakuňa - Vrakunská cesta - skládka CHZJD“ MŽP SR. Týmto krokom prešli povinnosti za sanáciu na MŽP SR.

● január 2016: Vyhlásenie verejného obstarávania na dve zákazky týkajúce sa projektovania sanácie predmetnej lokality:

- Projekt sanácie environmentálnej záťaže Bratislava - Vrakuňa - Vrakunská cesta - skládka CHZJD. Predmetom zákazky bolo vypracovanie podrobného projektu geologickej úlohy zameranej na sanáciu environmentálnej záťaže B2 (020) / Bratislava - Vrakuňa - Vrakunská cesta - skládka CHZJD. (Projekt sanácie bol odovzdaný koncom apríla 2016.)

- Modelovanie prúdenia podzemných vôd pre potreby sanácie environmentálnej záťaže Bratislava - Vrakuňa - Vrakunská cesta - skládka CHZJD. Predmetom zákazky bolo vypracovanie geologickej úlohy - podrobného matematického modelu prúdenia podzemných vôd pre potreby projektu sanácie environmentálnej záťaže B2 (020) / Bratislava - Vrakuňa - Vrakunská cesta - skládka CHZJD. (Model bol odovzdaný koncom apríla 2016.)

● január 2017: OÚ Bratislava bol zo strany MŽP SR predložený návrh na schválenie Plán prác na odstránenie environmentálnej záťaže Bratislava - Vrakuňa - Vrakunská cesta - skládka CHZJD.

● apríl 2017 - september 2018: Verejné obstarávanie na geologickú úlohu „Sanácia environmentálnej záťaže Bratislava – Vrakuňa - Vrakunská cesta – skládka CHZJD – SK/EZ/B2/136“.

● apríl 2017 – december 2019: Územné konanie - ukončené dňa 17.12. 2019 vydaným druhostupňovým územným rozhodnutím OÚ Bratislava pre stavbu: Sanácia environmentálnej záťaže – výstavba podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy.

● jún – júl 2017: zabezpečenie znaleckých posudkov týkajúcich sa hodnoty nehnuteľností, na ktorých sa má vykonávať sanácia.

● október 2017 – december 2020: proces EIA.

● február - december 2018: Verejné obstarávanie „Odborný geologický dohľad pri sanácii environmentálnej záťaže Bratislava – Vrakuňa - Vrakunská cesta – skládka CHZJD – SK/EZ/B2/136“.

● február 2018: NR SR schválila novelu zákona č. 569/2017 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, do ktorého bol doplnený inštitút vyvlastnenia pri sanácii environmentálnych záťaží vo verejnom záujme.

● november 2018 – jún 2019: realizovaný doplnkový geologický prieskum lokality za účelom overenia hĺbky a kvality podložných neogénnych hornín, ktoré mali tvoriť nepriepustnú geologickú bariéru pri enkapsulácii skládky.

● január 2020: podanie žiadostí na OÚ Bratislava o vyvlastnenie nehnuteľností, majitelia ktorých nesúhlasili s obmedzením vlastníckych práv počas sanácie.

● január 2020 : podaná žiadosť o stavebné povolenie Mestskej časti Bratislave - Ružinov (odbor výstavby a bytovej politiky).

● február 2020: zo strany MŽP SR bola podaná žiadosť nenávratný finančný príspevok na sanáciu Vrakunskej skládky.

● november 2020: vydané stavebné povolenie Mestskou časťou Bratislava – Ružinov.

● máj 2021: nadobudlo účinnosť rozhodnutie OÚ Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, ako odvolacieho orgánu, týkajúce sa povolenia stavby - Sanácia environmentálnej záťaže – výstavba podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy.

● august 2021: Prvostupňové rozhodnutia o vyvlastnení nadobudli právoplatnosť.

● november 2022 : Rozhodnutie OÚ Bratislava odbor výstavby a bytovej politiky o ZAMIETNUTÍ OBNOVY STAVEBNÉHO KONANIA v dôsledku zrušenia vyvlastnenia pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa spoločnosti FISEBI, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 14, 811 02 Bratislava, ktorá podala odvolanie voči vyvlastneniu na druhostupňový orgán, ktorým v dôsledku pochybenia MŽP SR uspela. Vydané stavebné povolenie sa pritom opieralo o podklady podaných Návrhov na vyvlastnenie.

AKTUÁLNE PROBLÉMY TÝKAJÚCE SA SANÁCIE VRAKUNSKEJ SKLÁDKY

1. Minister životného prostredia Ján Budaj od roku 2020 doteraz nepodpísal rozhodnutie o schválení nenávratného finančného príspevku z Operačného programu Kvalita životného prostredia na sanáciu Vrakunskej skládky. Finančné prostriedky vo výške viac ako 35 mil. eur, ktoré boli alokované na Vrakunskú skládku, tak zostali nevyčerpané.

2. Vedenie MŽP SR spochybnilo pôvodný projekt sanácie Vrakunskej skládky, ktorý bol pripravený kolektívom renomovaných odborníkov a bol transparentne pripomienkovaný odbornou verejnosťou, no žiaden nový projekt doposiaľ nepredložilo.

3. Vedenie MŽP SR nezaplatilo vlastníkom vyvlastňovaných nehnuteľností finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, čo viedlo z zrušeniu niektorých vyvlastňovacích rozhodnutí. Táto administratívna chyba zastavila projekt sanácie tesne pred jeho začatím. Dodávateľ sanačných prác mal po celý čas, od nadobudnutia účinnosti Zmluvy o dielo pripravené všetky kapacity potrebné k úspešnej realizácii diela.

4. V prípade nového projektu sanácie musí štát počítať s nasledujúcimi skutočnosťami:

- Nové verejné obstarávania na sanáciu environmentálnej záťaže a na odborný geologický dohľad.

- Vyššia cena sanačných prác.

- Nové posudzovanie verejného obstarávania zo strany Úradu pre verejné obstarávanie.

- Nové územné konanie.

- Nový proces posudzovania EIA.

- Nové stavebné povolenie.

- Nové vyvlastňovacie konania, nové nájomné a kúpne zmluvy (tento proces bude oveľa komplikovanejší ako doteraz vzhľadom na novelizovaný zákon č. 409/2011 Z.z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ktorý vyžaduje od vlastníkov sanovaných nehnuteľností plnú úhradu výdavkov za sanáciu, ktorú vykoná štát. Žiaden z vlastníkov nebude súhlasiť so sanáciou na jeho pozemkoch ! Za sanáciu je zodpovedný štát, potvrdila to aj vláda SR, tak prečo by mal vlastník platiť?!).

- Zdeformovaný zákon č. 409/2011 Z.z. (z dielne MŽP SR) je potrebné zmeniť a odstrániť z neho protiústavné ustanovenia.

- Štát bude musieť vykúpiť nielen pozemky, ale aj stavby, ktoré tam boli súkromnými spoločnosťami postavené (t.j. štát vykúpi majetok, ktorý nepotrebuje, čo realizáciu sanácie predraží).

- Nové znalecké posudky.

- Nová žiadosť o nenávratný finančný príspevok (vrátane nových stanovísk príslušných orgánov, nových prieskumov trhu a pod.).

- Uvedené procesy sú zdĺhavé, týkajú sa desiatok orgánov štátnej a verejnej správy a budú trvať odhadom minimálne 5 rokov.

5. Kontaminačný mrak zasahujúci na Žitný ostrov sa pohybuje rýchlosťou cca 200 m/rok. Za 5 rokov sa pravdepodobne posunie o ďalší kilometer. Z hľadiska odhadu objemu pretečenej vody cez skládku sú to alarmujúce údaje:

Za tri roky úradovania nového vedenia ministerstva pretieklo cez skládku odhadom 1,34 miliónov metrov kubických podzemnej vody, ktorá sa kontaminovala rozpustenými látkami zo skládky a ohrozuje zdravie ľudí a ničí pitné vody Žitného ostrova.

Za ďalších päť rokov to bude ďalších 2.23 mil. m³ vody, teda vďaka novému vedeniu ministerstva spolu minimálne 3.57 mil. m³ vysoko kontaminovanej vody. Táto sa pri prúdení zo skládky smerom na Žitný ostrov riedi a kontaminuje NÁSOBNE veľké objemy pôvodne pitnej vody, tvoriace niekoľkoročnú potrebu pitnej vody pre všetkých obyvateľov SR.

Jedná sa o obrovskú ekologickú katastrofu, ktorá sa teraz už deje len vinou povereného pána ministra Budaja.

6. Konanie, resp. nekonanie zo strany vedenia MŽP SR hraničí so sabotážou, výsledkom ktorej je vážne ohrozenie najvýznamnejšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe.

7. Za vzniknutú situáciu nesie vedenie MŽP SR plnú zodpovednosť, keďže svojou nečinnosťou zmarilo viac ako 8 ročnú prácu a úsilie o vyriešenie tohto závažného environmentálneho problému, ktoré má naviac Vláda SR uvedené vo svojom Programovom vyhlásení. Tento stav považujeme za vážne zlyhanie vedenia ministerstva.

ZÁVER

Záverom je nutné konštatovať, že činnosť, či skôr nečinnosť Ministerstva, resp. jeho vedenia pri riešení problematiky environmentálnych záťaží za posledné roky vyvoláva vážne obavy a pochybnosti o úrovni odbornosti, schopnosti a vôle ľudí, ktorí sa rozhodli venovať sa ochrane životného prostredia (do ktorej spadá aj problematika environmentálnych záťaží) na najvyššom stupni. Svojim konaním, resp. nekonaním prispievajú vedome či nevedome k zhoršovaniu kvality životného prostredia a nie k jeho ochrane.

V rámci zhrnutia tejto témy treba tiež spomenúť poslednú aktivitu, ku ktorej sa Ministerstvo v otázke riešenia sanácie Vrakunskej skládky rozhodlo pripojiť. Ide o podpis „akejsi“ deklarácie o medzinárodnej spolupráci, ktorú v mene Ministerstva podpísal štátny tajomník Michal Kiča spolu so zástupcami holandskej expertnej skupiny, štátnym tajomníkom ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, starostom mestskej časti Vrakuňa a zástupkyňou občianskeho združenia. Túto iniciatívu vnímame len ako ďalší marketingový nástroj a vyhýbavý manéver vedenia ministerstva, ako odpútať pozornosť od zodpovednosti za súčasný stav riešenia sanácie Vrakunskej skládky, podobne akým sú doterajšie reakcie Ministerstva na otázky, kedy začne reálne odstraňovať environmentálne záťaže uvedené v Programovom vyhlásení vlády. Pravidelnou odpoveďou vedenia je veta „Ministerstvo životného prostredia presadzuje systémové zmeny a spravodlivosť pri odstraňovaní environmentálnych zaťaží“. Čo konkrétne spomínané systémové zmeny predstavujú sa však verejnosť dodnes nedozvedela. Podobne je to aj so spomínanou spravodlivosťou, keďže prijatá novela zákona č. 409/2011 Z.z. skončila na ústavnom súde.

Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností, nikto nechce spochybňovať dobrý úmysel a iste bohaté skúsenosti prizvaných holandských expertov, no dnes sa píše rok 2023 a Slovensko sa posunulo za posledných 30 rokov v otázke odbornosti problematiky odstraňovania environmentálnych záťaží v porovnaní s ostatnými krajinami bývalého východného bloku mimoriadne vpred. Za danej situácie si je potrebné uvedomiť, že akékoľvek nové vecné riešenie, s ktorým prídu akíkoľvek experti (vrátane zahraničných), bude musieť byť realizované podľa našej legislatívy a podobne i prípadný nový časový harmonogram realizácie sanácie bude veľmi podobný tomu, ktorý ministerstvo svojou nečinnosťou premárnilo.

Zdá sa, že v tejto chvíli nám nezostáva nič iné, iba čakať ďalší rok (taký čas si podľa medializovaných informácií novo vytvorená skupina určila), aký postup riešenia bude zvolený na nápravu tohto akútneho prípadu. Podľa našich odborných skúseností a právneho povedomia však máme obavy, či bude akékoľvek „nové“ riešenie z hľadiska reálnych podmienok tejto lokality uskutočniteľné, resp. vhodnejšie.

Na záver treba tiež zdôrazniť, že Vrakunská skládka nie je jediný zastavený projekt v oblasti environmentálnych záťaží. Zastavené boli tiež projekty sanácie gudrónových jám v Predajnej, dvoch skládok v bývalom areáli koželužní v Bošanoch, areálu sklární v Utekáči, kalového poľa v Zubrohlave a mnohých ďalších. Bez zdôvodnenia bol tiež zastavený významný a mimoriadne potrebný projekt podrobného geologického prieskumu v areáli Chemka Strážske, ktorého cieľom bolo zistiť stav kontaminácie jednotlivých zložiek životného prostredia PCB látkami. Projekt bol zastavený aj napriek tomu, že bolo ukončené verejné obstarávanie, bola podpísaná zmluva s dodávateľom a na projekt boli schválené finančné prostriedky z OP KŽP.

Takto si teda „počína“ MŽP SR pri implementácii projektov sanácie, ktoré boli pripravené predchádzajúcim vedením ministerstva, ba čo viac pokiaľ vieme, to súčasné nerealizuje prípravu sanácie environmentálnych záťaží žiadnych ďalších lokalít !!

V tomto období sa oponentúrami ukončuje prieskum pravdepodobných environmentálnych záťaží. Neprebieha však príprava na sanácie žiadnej z kriticky rizikových lokalít. Vieme, že projektová príprava je časovo náročná, je teda otázne či a do akej miery sa podarí uskutočniť čerpanie finančných prostriedkov z OP Slovensko 2021 - 2027, kde je na realizáciu prieskumu, sanácie a monitorovania vyčlenených 239 miliónov eur !!

Model prípravy a realizácie sanácie, ktorý ukázalo MŽP SR počas rokov 2020 - 2023 zjavne správnu cestu riešenia tohto problému nepredstavuje.

Domnievame sa, že ďalší komentár je zbytočný...